Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s
jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín (TWh). Ako
dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že
veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov
postaviť relatívne rýchlo.
"Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten
nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030
pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej
elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne
58 % z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s
38 % a Portugalsko s 29 %. "Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále
blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv.
G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako
krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné
krajiny," priblížil Lacko.
Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre
dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie
procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás
nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu
výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.